S odstupom času pozdravujem komunitu a prikladám pár myšlienok k HEM 2022. Po stránke návštevnosti k počudovaniu po rokoch výluky bolo na výstave primerané množstvo návštevníkov, evidentne redukovaná bola ázijská komunita, ktorá spravidla v sobotu zaplavuje expozície ťahajúc za sebou na kolieskach celý svoj cestovný majetok a prekáža kde sa len dá. Ale v pohode, dobrých ľudí sa veľa zmestí. Organizácia ako po iné roky, expozície - hlavne movití vystavovatelia - štamgasti boli (opäť) na svojich tradičných miestach, ostatní kde zostalo lacnejšie miesto. V zásade (okrem pár výnimiek) nič zbrusu nové. Občas aj zaujímavý zvuk v miestach, kde hlasitosť nebola prioritou expozície. Už tri posledné ročníky jasne ukazovali, že analóg je späť, ale aby každá expozícia kde šlo primárne o zvuk obsahovala gramofón, to tu ešte nebolo. Je jasné, že dôvody prevádzkovať doma analógový záznam sú všeobecne známe. Zvuková signatúra ktorou LP drážka disponuje je uchu prívetivá, hudba plynie akosi samozrejme a to pútalo, púta a bude pútať. Po druhej, praktickej stránke nekonečné možnosti digitálu sú tu pre tých, ktorí v dnešnej stresovanej dobe plnej časového deficitu potrebujú mať nekonečnú studňu hudby stále zo sebou a radšej sa prikláňajú k tejto beznosičovej zvukovej filozofii.
Navyše analógoví nadšenci sa musia pripraviť na „problémy“, ktoré sme si my starší preskákali v minulosti a to dilemu kde umiestniť naše zbierky, ktoré možno budovať s rovnakým fanatizmom ako stohovať HDD a SSD, s tým rozdielom, že LP médium potrebuje oveľa väčší priestor a je po stránke degradácie kvality oveľa zraniteľnejšie. Tak či onak v roku 1948 začala svoj život LP platňa a žije dodnes, zatiaľ čo v roku 1979 uzrel svetlo sveta CD disk a v roku 2022 je na ústupe - v roku 2020 produkcia LP platní prvýkrát prevýšila produkciu CD diskov...samozrejme možno argumentovať dnes už štandardným streamovaním hudby, ale v zmysle fyzických médií je to fakt, ktorý v minulosti málokto očakával.
K dojmu z výstavy – záber výrobkov v oblasti audia je obrovský a vyberie si každý – je len otázkou, kto čo preferuje. Za obrovské peniaze možno nakúpiť ultimatívne hrajúce zostavy a rovnako aj zvukovo/dizajnové nezmysly snažiace sa meniť zákony akustiky ale viac s prioritou exkluzivity než zvuku budovanom na serióznom základe. Vyslovene ma tento rok sklamali (big)hornové systémy ktoré mali snahu ohúriť potencionálneho zákazníka „štadiónovým realizmom“. Výsledok bol však opačný - nervozita a stres.
Naproti tomu napr. zostavička s minireprosústavami Boressen M1 vytvorila scénu, ktorá sa slovami ťažko opisuje (Ulla Meinecke, „Tänzerin“). Bolo to určite aj nahrávkou, ale pri hlasitosti s akou stále pevne hrali by iné boli už na druhom svete.
Ultimatívne „plnorozsahové“ expozície boli viaceré, nasledovné ma osobne zaujali najviac.
Nagra a Wison audio Chronosonic XVX
Nagra čoho sa chytí, tak výsledok je minimálne vynikajúci. Obrie pretechnizované Wilsony s monoblokmi Nagra HD AMP hrali úžasne živo s veľkou scénou a pulzným americkým basom. Zvukový strop s nadhľadom na úrovni tejto ikonickej značky.
CH-precision, Nordost a Rockport Lyra
Zaostrený, úderný zvuk napriek tomu hladký a relaxačný. Jednoduchá expozícia bez zbytočného preumelkovania. Výsledok za mňa - 100%
Soulution s Magico M6
Ohromujúca scéna, valivý napriek tomu uhladený zvuk plný detailov. Veľmi kriticky - bas málinko ekvalizovaný nahor, no stále krásne dávkovaný a kontúrny. Perfektné.
Estelon Extreme Mk II plus
Estelon tento rok pritvrdil. Svoju vlajkovú loď doplnil technoidným prívlastkom „Mk.II plus“
Po konzultácii s konštruktérom doznali sústavy zmien predovšetkým v komforte obsluhy kedy fokusáciu stredovýškového modulu a fázovú korekciu výškového meniča (jeho osovým posunom) zabezpečujú servomotory ovládané diaľkovo (!) čo dopĺňa celkovú atraktivitu už tak ultimatívnej konštrukcie, ktorej naozaj nemožno nič vytknúť. Zvukovo sa výrobky Estelonu za pár rokov existencie zaradili medzi absolútnu high endovú špičku snúbiacu náročné technológie, nádherný dizajn a dokonalý zvuk.
MBL 101 X-treme
Model 101 je na svete cca 10 rokov a celý čas je ojedinelým - zjavom aj zvukom. Technicky unikátne omnismerové reprosústavy oslovujú predovšetkým priestorovým podaním a vzdušnosťou, ktorá sa nedá počuť inde. Tento rok som zrejme nemal šťastie na nahrávky - všetky obsahovali akúsi agresívnu signatúru na výškach, ktorú som v minulosti nezaznamenal. Asi kabeli....
Mal som to šťastie zúčastniť sa aj na promo akcii mimo výstavisko spoločnosti Focal, kde hlavným magnetom bola vlajková loď
Grande utopia Evo s elektronikou Naim. Zvuk pre mňa jeden z najlepších.
Vo výstavnej expozícii.....
...a v konfrontácii zvuku dříve/nyní s pukmi ISO acoustic..
V kategórii dipólov excelovali Španieli s elektrostatickým modulárnym systémom
Alsy Vox Rafaello s elektrónkou Jadis. Bez subwooferov a iných dohutňovacích pomôcok super zvuk.
V menej okázalom prevedení sa prezentovala neveľká francúzska spoločnosť
Diptyque s modelom
Reference, tentokrát v magnetostatickom vyhotovení. Úhľadná, jednoduchá expozícia, zvuk úžasný - za 44.000€.
V oblasti sluchátkového posluchu obrovský záber. Nie som slúchadlový fanatik ani znalec takže v tejto veci sa nebudem rozpisovať pozrite si foto, ale zbežne som sa stavil v rozsiahlej expozícii talianskej spoločnosti
Spirit Torino a vypočul som si ich vlajkovú loď
Valkyria v spojení s firemných zosilňovačom. Hmm..zvuk, ktorý temer dokonale simuloval ultimatívne reprosústavy s takou dynamikou a realizmom, že pri zatvorených očiach jednoducho predo mnou stála kapela a hrala len pre mňa. 3x áno.. Pri lustrovaní modelu u prítomných vystavovateľov som v otázke porozumenia výkladu princípu „push-push“ stratil kontext, ale pripomína mi to focalovský systém magnetov Power Flower používaný v rade Utopia. Pre tých, čo im "penáze su neni žádnou veličinou" je 16.000€ za set malina. Inak - nastupujúca cenotvorba platí o slúchadlách všeobecne. Stredná trieda si (už) pýta okolo 2000€, top 4000€ a viac - spravidla bez zosilňovača.
Na výstave tentoraz chýbali Kórejci s medzivojnovým hornovým retro programom poháňaným jednowattovými zosilňovačmi a toto spestrenie sme si tento rok museli odpustiť. Škoda, už sme si na ich „systems“ a milé maniere zvykli.
V spomienkach že naveky už nebude zadumaný samuraj od Marantzu - ikonická osobnosť Ken Ishiwata som sa zamyslel nad neúprosným fenoménom času a výrobkami, keď hifi bolo panenské a akosi úprimné a aj prístroj za 500€ hral veľmi slušne. Spomeňme napríklad CD 63 K.I. signature...Majster mal vždy strohú ale dômyselnú expozíciu so zvukom, ktorý vždy patril k tomu lepšiemu, čo sme mali možnosť na výstave počuť.
Megazosilňovače a megasústavy v megaexpozícii
Dan D´Agostino pútali predovšetkým cenou, veľkosťou a váhou. Aj keď zvuk s futuristickými Wilsonmi nebol (povedzme) zlý, na spomínanú Nagru a jej relax to nestačilo.
Kto mal štastie (napr. ja) vystihol vzácny „akt“ podpisovania rôznych upomienkových predmetov maestrom
Alan Parson-om, ktorého portrét zdobil oficiálny pútač tohoročného High endu. Vidieť ho naživo mi prišlo asi ako vidieť Pavarottiho. Charizma sa nedá kúpiť tá je daná zhora darom osobnosti povýšená jej životným príbehom.
Pre tých, ktorých výstava neoslovila tu bola pitná akcia bez dna s tretinkovým pivom Beck´s s blahodárnym účinkom na zmenu názoru.
Mihla sa aj
Lyn Stanley a keď v expozícii Lyravox pokyvkávala uznanlivo hlavou nad práve úplne náhodou prezentovaným albumom z jej produkcie poznal som, že už je naša.
Štyri dni v Mníchove pretiekli ako voda, haly sa vyprázdnili a z neba je treba vrátiť sa na Zem do zhonu poháňaného tabletkami. Možno, že raz americkí vedci vymyslia aj takú, čo zrovná uši všetkým rovnako a my sa možno konečne prestaneme hádať. Možno.
S pozdravom palipol
Celý fotoalbum nájdete tu:
https://palipol.rajce.idnes.cz/High_end_Munich_5_2022/
